Americké ťažké bombardovacie lietadlo Consolidated B-24 D LIBERATOR COBI 5739 - World War II 1:48

To viete:

• Vývoj lietadla pod označením XB-24 sa začal v roku 1935. Stavba prototypu trvala ďalšie tri roky, aby napokon 29. decembra 1939 vzlietol.
• Prvé dojmy boli rozporuplné, najmä pokiaľ ide o náročnosť pilotáže, ale dlhý dolet a vysoké užitočné zaťaženie vyvolali mimoriadny záujem USAF.
• Bombardér dosahoval slušné rýchlosti aj v malých výškach vďaka "davisovskému" štíhlemu krídlu, čo z B-24 robilo mimoriadne kvalitné lietadlo, ktoré však nikdy nevystúpilo z tieňa slávneho B-17.
• Napriek všetkým pozitívam mal B-24 aj slabé miesto. Spojenci nemali stíhacie lietadlá s dostatočne dlhým doletom, ktoré by poskytovali ochranu bombardérom na diaľkových misiách.
• B-24 bol v porovnaní s B-17 aj menej pohodlný. Posádky sa tiež sťažovali na večný prievan a neznesiteľnú zimu v dôsledku nedostatočného bodového vykurovania.
• Veľkou výhodou boli špeciálne dvojité dvere bombovnice, ktoré umožňovali prestavbu bombardéra na dopravné a zásobovacie lietadlo bez komplikovaných úprav.
• Niekoľko strojov bolo prerobených na úspešných lovcov ponoriek. Posádky vykonávali dlhé a monotónne hliadkovacie misie v Tichomorí, čím si lietadlo vyslúžilo prezývku "pán nuda".
• Na britskej verzii, označenej Mk. III lietali aj československé posádky v 311. bombardovacej peruti.
• V amerických továrňach bolo vyrobených 18 188 kusov mnohých verzií.
• Posledné z nich boli vyradené z výzbroje indického letectva v roku 1968.

Technické parametre:

• rozmery: rozpätie 33,53 m, dĺžka 20,22 m, výška 5,46 m
• hmotnosť prázdneho lietadla 14 810 kg
• maximálna vzletová hmotnosť 27 216 kg
• pohonná jednotka 4x Pratt & Whitney R-1830-43 radiálne motory, každý s výkonom 895 kW
• maximálna rýchlosť 488 km/h
• čas stúpania 22 minút do výšky 6 700 m
• maximálna letová hladina 9 144 m
• dolet 3 701 m
• objem palivovej nádrže 8 949 l
• výzbroj 7 443 kg bômb + 7,7 mm guľomet Browning v prednej časti + 2x guľomet Colt-Browning M2 v hornej veži + 4x guľomet Browning v zadnej veži a 2x guľomet Browning v bočných častiach

Zo spomienok československého pilota B-24 Jaroslava Nováka:

,,Asi 2 km pred cieľom som dal pokyn palubnému mechanikovi a ten vypustil fléry. Všetko sa rozsvietilo! Na zlomok sekundy, vrátane nás. Rozpútalo sa peklo! Na naše zdesenie sme tesne pod nami jasne rozoznali štyri nemecké torpédoborce, ktoré sprevádzali ponorku v strede formácie. Začali na nás strieľať zo všetkých síl a vyzeralo to, že budeme musieť preletieť cez ohnivú stenu. Povedal som si: Jardo, ty si úžasný kretén, na začiatku sa správaš ako blbec a neuvedomuješ si, že si do toho zatiahol ďalších sedem ľudí, ktorí teraz zomrú! Strely z kanónov všetkých kalibrov išli priamo na nás, ale oni vždy v poslednej chvíli uhli do strany alebo hore. Uvedomil som si, že nemáme nádej na prežitie, skôr či neskôr nás zasiahnu a bude po všetkom. Leteli sme šikmo priamo na ponorku. Kĺzavý let nám pridával na rýchlosti. Aspoň sme znížili pravdepodobnosť, že nás zasiahnu nepriateľské rakety. Praskot granátov nás stále sprevádzal. Bol to pekelný rachot, keď guľometné strely aj úlomky šrapnelov bubnovali na naše kovové lietadlo. Našou jedinou šancou bolo letieť nízko pod 200 stôp. V strede formácie nás protilietadlové delá nemohli presne zamerať pod takým nízkym uhlom, takže všetky šrapnely vybuchovali nad nami. S lietadlom sme robili všeličo. Svetlice zhasli a streľba sa zastavila."