Nemecké dvojplošné stíhacie lietadlo FOKKER D. VII COBI 2994 - Great War 1:32

To viete:

• Konštruktérom tohto lietadla bol Holanďan Anton Herman Gerard Fokker. Bol to človek komplikovanej povahy, s ktorým nebolo jednoduché vyjsť. Celý život sa riadil jednou zásadou. Robil len to čo ho bavilo a čo nie, tak to skrátka nerobil. Rovnako sa choval aj v škole, ktorú pre túto vlastnosť nedokončil. Napriek tomu všetko a možno práve pre to staval vo svojej dobe najlepšie lietadlá na svete.
• Prvý let Fokkeru D. VII sa uskutočnil začiatkom roku 1918 z Berlínskeho letiska ešte pod označením V.11. Testovacím pilotom bol v tom čase už známy Manfred von Richthofen.
• Letové skúšky nedopadli podľa očakávania a dvojice konštruktérov Fokker-Platz museli lietadlo prepracovať.
• Pretiahnutím trupu získalo lietadlo mimoriadnu stabilitu a po finálnom zalietaní ho M. Richthofen označil za najlepšie nemecké lietadlo. To stačilo na to, aby spoločnosť Fokker dostala prvú objednávku na 400 ks.
• Kapacita tovární Fokker nebola dostatočná a nemecké velenie prinútilo A. Fokkera k odovzdaniu výrobnej licencie spoločnostiam Albatros a AEG. Rozširovanie výroby sa nezaobišlo bez problémov. K lietadlám neexistovala žiadna dokumentácia. Prečo? Pretože sa Antonymu nechcela robiť a čo sa mu nechcelo, tak predsa nerobil.
• Náhradné diely neboli vzájomne zameniteľné čo výrazne komplikovalo vojnovú logistiku.
• Nové lietadlá boli prvýkrát nasadené na západnom fronte v máji 1918. Ihneď počas prvých misií sa ukázala jasná prevaha Fokkerov. Veľkým obmedzením bol zákaz strmhlavých letov. Tento manéver bol dovolený iba kusom vyrobeným v továrňach Albatros, ktoré boli schopné zaistiť dostatočnú kvalitu výroby.
• Problémy spôsoboval aj pôvodný motor Mercedes D.IIIa, ktorý sa prehrieval natoľko, že sa vplyvom tepla od motora samovoľne vznietila munícia v schránke.
• Napriek všetkým nedostatkom bol Fokker D. VII natoľko dobré lietadlo, že sa medzi dôstojníkmi používalo príslovie: ,,daj zlému pilotovi D.VII a bude z neho eso“.
• Krátko na tomto lietadle slúžil aj slávny Fritz Rumey, ktorý neskôr prešiel na iný stroj D.VII s výraznou žltou farbou. Podľa farby lietadla sa tiež F. Rumneymu hovorilo "The yellow Fokker flier".
• Celkom bolo vyrobených asi 1 700 ks.

Technické parametre:

• rozpätie krídel 8,92 m, dĺžka 6,95 m, výška 2,75 m
• hmotnosť prázdneho lietadla 700 kg
• maximálna vzletová hmotnosť 878 kg
• pohonná jednotka 6-valcový motor Mercedes D. IIIA s výkonom 138 kW
• maximálna rýchlosť 187 km/h
• maximálna letová hladina 6 000 m
• objem palivovej nádrže 91 l
• akčný rádius 1,5 hodiny letu
• výzbroj 2x synchronizovaný guľomet Spandau MG 08/15 kalibru 7,92 mm

Austrálsky pilot Harry Cobby na lietadle Fokker D. VII:

, Nemci toto lietadlo nasadzovali často. Bolo veľmi obratné. Pri rýchlostiach, pri ktorých naše britské Sopwithy padali do nekontrolovateľných vývrtiek, Nemci stále dokázali manévrovať. Jediný spôsob, ako vyhrať boj, bolo maximálne využiť vyššie rýchlosti."