Nemecké bombardovacie lietadlo Dornier DO 17Z-2 COBI 5754 World War II 1:32

To viete:

• V roku 1933 Ríšske ministerstvo letectva vypísalo súťaž na vývoj bombardovacieho lietadla pod názvom "Schnellbomber", ktoré malo byť rovnako rýchle ako útočiace stíhačky.
• Vo všetkých dokumentoch sa o novom stroji hovorilo ako o lietadle so špeciálnou výbavou, aby pred svetom zostal ukrytý jeho skutočný účel.
• Na dosiahnutie (v tej dobe) vysokých rýchlostí bol trup navrhnutý ako ľahká celokovová konštrukcia štíhleho aerodynamického tvaru, vďaka ktorému sa lietadlo prezývalo "ceruzka".
• Výroba prototypu začala v apríli 1934 a už za 6 mesiacov bol bombardér pripravením na prvý let.
• Testovací pilot Egon Fath vykonal celý rad letov, avšak stoj stále nebol pripravený. Konštrukcia vyžadovala celý rad úprav a vylepšení.
• Ku konečnému zalietaniu došlo až v roku 1937.
• Popri vojenskej verzii vznikla aj civilná pre potreby leteckej spoločnosti Lufthansa ako špeciál na prepravu 6 osôb a pošty. Lufthansa však tieto stroje pre nedostatok miesta v úzkom trupe odmietla.
• V mnohých verziách bolo do roku 1940 vyrobených asi 2 139 kusov a tak spolu s bombardérmi Heinkel tvorili chrbticu nemeckého bombardovacieho letectva.
• Niekoľko desiatok kusov bolo vyrobených v licencii aj v Juhoslávii. V roku 1938 dodávky nemeckých motorov viazli a tak sa juhoslovanská továreň obrátila na francúzskeho výrobcu Gnome et Rhone. Motor ale nedosahoval sľubovaný výkon ani kvalitu.
• Dornier DO 17 sa zúčastnil prakticky všetkých nemeckých vojnových operácií. Počas bitky o Británii sa už plne prejavilo zastarávanie stroja, ktorý nebol vybavený na stretnutie s modernými britskými stíhačkami.
• Skôr zúfalým pokusom než účinnou zbraňou bol inštalovaný plameňomet ovládaný zadným strelcom na ničenie nepriateľských stíhačov. Zmes dusíka, vodíka a oleja hnaná turbínou cez výstupnú trysku mala prenasledujúce lietadlo spáliť na popol. V operačných výškach nebolo dostatok kyslíka a z trysky vychádzal iba prúd oleja, ktorý mohol nepriateľskému lietadlu maximálne ušpiniť čelné sklo.

Technické parametre:

• rozmery: rozpätie 18 m, dĺžka 15,8 m, výška 4,55 m
• prázdna hmotnosť 5 209 kg, vzletová hmotnosť 8 850 kg
• pohon 2 x BMW Bramo 323P Fanfir radiálne motory, každý s výkonom 750 kW
• cestovná rýchlosť 360 km/h
• maximálna rýchlosť 425 km/h
• rýchlosť stúpania 5,02 m/s
• maximálna letová hladina 8 200 m
• objem palivovej nádrže 1 540 l
• bojový dolet 1 160 km
• výzbroj 6x guľomet MG 15 kalibru 7,92 mm + 1 000 kg leteckých bômb
• posádka 4

Zo spomienok člena posádky Dornnier DO 17 Hansa Brauna:

"Bola to naša posledná misia nad Sovietskym zväzom. Bolo to v júli 1941. Naším cieľom boli železničné uzly a mosty pri Smolensku. Bolo ráno a obloha bola jasná. Leteli sme vo výške asi 4 000 metrov a pod nami sme videli niekoľko sovietskych stíhačiek. Boli to I-16 a I-153, staré a pomalé lietadlá, ktoré nemohli konkurovať našim Bf 109 a Bf 110. Náš veliteľ, major Müller, nám prikázal pokračovať v misii a nevšímať si ich. Jeden z nich sa však odvážil zaútočiť na nás spredu. Náš predný strelec spustil paľbu a pokúsil sa ho zostreliť. I-16 bol však prekvapivo obratný a vyhol sa našim strelám. Potom sa dostal veľmi blízko k nám a vypálil náboj do nášho trupu. Zasiahla palivovú nádrž, ktorá sa okamžite vznietila. Pilot, oberleutnant Schneider, stratil kontrolu nad lietadlom. Padali sme k zemi. Pokúšali sme sa vyskočiť s padákom, ale bolo už neskoro. Lietadlo sa zrútilo do lesa a my sme sa zrútili s ním. Prežil som len zázrakom, ešte neprišiel môj čas."