Nemecké prúdové stíhacie lietadlo samokrídlo Horten Ho 229 COBI 5757 - World War II 1:32

To viete:

• Prvé pokusy o stavbu autogyra prebiehali od roku 1928 v americkej továrni Northrop, ale nikto sa nedostal s vývojom tak ďaleko ako bratia Hortenovci v Nemecku.
• Walter, Reimar a Wolfram Hortenovci pracovali na nezvyčajnej konštrukcii autogyra ako študenti a stavali lietajúce modely vetroňov, ktoré vykazovali veľmi dobré letové vlastnosti. 
• V roku 1939 všetci bratia vstúpili do Luftwaffe. Wolfram však v máji 1940 zahynul vo svojom lietadle Heinkel He 111 pri kladení mín. Po bitke o Britániu sa Walter pripojil k Veliteľstvu pre vývoj lietadiel, kde krátko po svojom zaradení do služby založil malú skupinu "Sonderkommando 3", do ktorej preložil Reimara, aby začal rozvíjať myšlienku aerodynamického samokrídla. 
• O novovytvorenej skupine nemal nikto vedieť. Inžinieri čerpali peniaze na vývoj z rozpočtu leteckej inšpekcie. Všetko zo strachu, že by ich projekt mohol byť zastavený.
• Prvý prototyp s motormi Argus bol dokončený v roku 1943 a hneď bolo jasné, že bratia Hortenovci zostrojili niečo výnimočné. Sotva farba na prototype zaschla, Hortenovci už pracovali na niečom novom.
• V roku 1943 Hermann Göring vyhlásil súťaž na nový Wunderwaffen s názvom "3x1000". Za týmto názvom sa skrývali požadované vlastnosti nového lietadla, ktoré malo dopraviť 1000 kg bombu rýchlosťou 1000 km/h na vzdialenosť 1000 km. 
• Göringove požiadavky nebol schopný splniť nikto okrem dvoch bratov Hortenovcov. V čase vyhlásenia súťaže už pracovali na diaľkovom bombardéri schopnom zhodiť bomby na New York. Ich projekt dostal oficiálny štatút a peniaze. H. Göring po tom, ako videl rozpracované stroje, zaradil projekt do skupiny s najvyššou prioritou. 
• Lietadlá Ho 229 mali byť vybavené prúdovými motormi BMW 003, ale vývoj prebiehal pomaly. Preto sa rozhodlo o inštalácii starších motorov Jumo 004B.
• V továrňach v Gothe sa začalo vyrábať 6 prototypov a prvých 20 sériových kusov. Výroba postupovala pomaly, pretože bratia Hortenovci sa venovali vývoju jadrového bombardéra s dlhým doletom.
• Koniec vojny našťastie prišiel skôr, ako boli prototypy dokončené.
• Úplne dokončené boli len Ho 229 V1 (klzák), Ho 229 V2 s motormi Jumo. Kus s označením V3 ukoristili Američania v takmer dokončenom stave a odviezli ho na preskúmanie do Northropu.
• Prototypy V4 a V5 záhadne zmizli ešte pred príchodom Američanov. Niektorí bádatelia uvádzajú, že tieto lietadlá ukoristila sovietska armáda. Sovietsky zväz však nebol schopný replikovať takúto pokročilú technológiu.
• O 35 rokov neskôr spoločnosť Northrop vyvinula diaľkový bombardér B-2 Spirit. Pripomína vám to niečo?
•  Dnes je lietadlo Ho 229 vystavené v Národnom múzeu letectva a vesmíru.

Technické parametre:

• rozpätie 16,8 m, dĺžka 7,4 m, výška 2,81 m
• prázdna hmotnosť 5 067 kg
• maximálna vzletová hmotnosť 8 100 kg
• pohonná jednotka 2x prúdový motor Junkers Jumo 004B s ťahom 8,7 kN
• maximálna rýchlosť 977 km/h
• maximálna letová hladina 15 800 m
• dolet do 1 000 km
• rýchlosť stúpania 22 m/s
• výzbroj 2x kanón MK-109 kalibru 30 mm + 2x 500 kg letecká bomba + neriadené strely R4M