Nemecké samohybné útočné delo / plameňomet Sturmgeschütz III Ausf. F/8 COBI 2286 - World War II 1:35

To viete:

• Útočné delo StuG III alebo SdKfz 142 vyvinula spoločnosť Daimler-Benz v roku 1938. Samotná myšlienka však vznikla o niečo skôr, a to na základe konceptu vytvoreného Erichom von Mansteinom s názvom "Sturmartillerie".
• Pevná veža so 75 mm kanónom bola privarená na podvozok a vaňu slávneho tanku Panzer III, čo výrazne zjednodušilo logistiku služby v náročných poľných podmienkach.
• Podľa pôvodného návrhu mali mať útočné delá otvorenú strechu, čo sa však počas skúšok tanku neosvedčilo.
• V decembri 1942 začali nemecké továrne vyrábať modernizovanú verziu G, ktorá bola vybavená výkonnejším kanónom, zameriavačom a strešným guľometom so sklopnými štítmi. Najväčšou zmenou však bola kabína stroja. Nahradili sa hranaté línie, kabína sa rozšírila a boky sa zošikmili. Úpravy mali zvýšiť ochranu posádky, umožniť inštaláciu modernej rádiostanice a zvýšiť počet uloženej munície. 
• Začiatkom marca 1943 sa nemecký úrad pre vyzbrojovanie rozhodol nainštalovať dodatočný 30 mm bočný pancier na ochranu stroja a posádky pred ruskými protitankovými puškami.
• Novovyrobené Stugy boli opatrené 70 kg antimagnetického náteru Zimmerit. 
• Nezávisle od pokynov zbrojného úradu poľní mechanici ďalej posilňovali pancierovanie a objavili sa aj stroje vybavené liatym betónom.
• Po zmenách na východnom fronte plnili StuGy viac obranných úloh, čomu mala napomôcť aj inštalácia dymových bômb, ktoré sa vymetali z vrhačov.  Tie však boli často poškodené a vzniknutý dym prenikal do kabíny v takej miere, že prinútil posádku opustiť vozidlo. Po bojových skúsenostiach sa od inštalácie dymových bômb upustilo.
• O výrobe verzie s plameňometom Schwade bolo rozhodnuté na konferencii začiatkom decembra 1943. Najprv sa uvažovalo o výrobe nových kusov, nakoniec však bolo rozhodnuté o prestavbe Stugov, ktoré sa vracali na opravu. Celkom bolo vyrobených 10 ks z toho bol jeden kus zničený požiarom počas transportu na front.
• Napriek všetkým drobným nedostatkom bol StuG mimoriadne účinnou zbraňou a s počtom 10 001 vyrobených kusov patril k najpoužívanejším typom nemeckej obrnenej techniky.
• Kořistné stroje používala aj československá armáda pod označením ShPTK 40/75N.
• Posledné kusy vyradila z výzbroje fínska armáda v roku 1966.

Technické parametre:

• rozmery: dĺžka 6,85 m, šírka 2,95 m, výška 2,16 m
• hmotnosť 23 900 kg
• pancier 16-80 mm
• pohonná jednotka benzínový motor V-12 Maybach HL 120 TRM s výkonom 220 kW
• maximálna rýchlosť 40 km/h
• objem palivovej nádrže 310 l
• dojazd 165 km
• hlavná výzbroj kanón KwK 40 kalibru 75 mm (54 kusov munície)
• sekundárna výzbroj guľomet MG 34 kalibru 7,92 mm
• posádka 4

Zo spomienok veliteľa tanku Hansa Joachima Scholza z roku 1943:

,,U Kurska sme boli v ohni z oboch strán. Naše delá boli zamerané na sovietske tanky, ktoré sa blížili zľava a sprava. Bolo to ako strieľať do rybníka. Zničili sme jeden tank za druhým, ale prichádzali stále ďalšie a ďalšie“.