nemecký ľahký tank Panzerkampfwagen II Ausf. F. COBI 2597 World War II 1:28

To viete:

• Panzerkampfwagen II bol vyvinutý v roku 1934 ako cvičný a prieskumný tank, ktorý mal vyplniť medzeru vo výzbroji Nemecka do príchodu modernejších a výkonnejších tankov Pz III a Pz IV.
• Podplukovník Heinz Guderian, zodpovedný za vyzbrojovanie nemeckých tankových jednotiek, a generál Lutz si boli vedomí, že priemysel nemá skúsenosti s výrobou ťažších obrnených vozidiel a PZ II dobre poslúžil na získavanie skúseností pri ich výrobe a nasadení.
• Na súťaži o dodávku ľahkých tankov sa zúčastnili spoločnosti Krupp, MAN a Henschel. V následných armádnych testoch bol najúspešnejší prototyp MAN, ktorý bol následne vybavený pancierovanou kabínou a vežou dodanou spoločnosťou Daimler-Benz.
• Po ďalších testoch bol ľahký tank MAN schválený do sériovej výroby.
• V rokoch 1935 až 1943 bolo vyrobených celkovo 1856 kusov v rôznych verziách.
• Vnútorný priestor tanku bol pomerne stiesnený, čo posádke sťažovalo nabíjanie kanóna aj guľometu.
• Zvláštnosťou bol motor vzadu a prevodovka vpredu. Výkon motora sa prenášal hriadeľom, ktorý viedol pozdĺž pravej vnútornej steny priestoru pre posádku.
• Komunikáciu medzi posádkou zabezpečovala rúrka vyúsťujúca na mieste vodiča a veliteľa tanku.
• Hlavnou výhodou tanku nebola palebná sila ani pancier, ale rýchlosť. Tomu bola prispôsobená aj zbraň, ktorá nemala stabilizátor, a tak bolo potrebné pred každým výstrelom zastaviť.

Technické parametre:

• rozmery: dĺžka 4,81 m, šírka 2,22 m, výška 1,99 m
• hmotnosť 9 50000 kg
• pancierovanie 5-35 mm
• pohonná jednotka benzínový motor Maybach HL 62 TR s výkonom 103 kW
• maximálna rýchlosť na ceste 55 km/h
• maximálna rýchlosť v teréne 12-15 km/h
• Počet rýchlostí 6 vpred + 1 vzad
• dojazd 190 km na ceste alebo 126 km v teréne
• objem palivovej nádrže 170 l
• brodiaca vzdialenosť 0,92 m
• posádka 3
• hlavná zbraň KwK 30 kanón kalibru 20 mm
• sekundárna zbraň guľomet MG 34 kalibru 7,92 mm

Zo spomienok veliteľa tanku Hansa von Lucka:

,,Moja prvá vojnová skúsenosť na východnom fronte dopadla vskutku neslávne. Keď sme sa v predvečer 22. júna 1941 radili na ruských hraniciach do útočných skupín, vyvolával veliteľ naše mená a určil miesto kde sme mali v bojovej pohotovosti čakať na rozkaz na útok. Vodič nášho tanku bol tak nervózny, že pri rolovaní na určenú pozíciu našiel pravým pásom na podmáčaný breh potoka. Keď si svoju chybu uvedomil, bolo už neskoro. Náš stroj sa s pomalou eleganciou sunul z hrany brehu dole, aby sa s veľkým žblunknutím definitívne usadil vežou dole v bahne potoka, ktorý snáď ani nemal meno."